V dnešnom článku pokračujeme s objasňovaním žánrov epiky. Prvú časť tejto témy je možné pozrieť si tu.
Keď sa tento ctihodný muž Andrej utiahol do pustovníckej samoty [3], síce na veľké oslabenie tela, ale na posilnenie duchovného života vždy zachovával pôst. 0d všetkého, čo možno jesť, sa po tri dni zdržoval kvôli milosti toho, ktorý pre ľudí stanúc sa človekom postil sa štyridsať dní. Keď však nadišiel čas štyridsaťdenného pôstu, podľa rehoľného poriadku, ktorého sa držal opát Zozimas, čo štyridsať denný pôst odbavoval so štyridsaťpäť datlami, od otca Filipa, od ktorého bol prijal rehoľné rúcho, dostal štyridsať orechov a uspokojac sa s touto potravou radostne očakával deň svätého Vzkriesenia. V tieto — ale aj v iné — dni, hoci jedlo nielen nestačilo na posilnenie tela, ale viedlo aj k oslabeniu samého ducha, vyjmúc čas modlitby pracovať nikdy neprestal, ale vezmúc sekeru chodil pracovať do samoty lesnej. Keď tam jedného dňa prílišnou robotou a prísnym pôstom oslabený na tele i na duchu zmorený ležal, prišiel k nemu nejaký prekrásny mladík anjelského vzhľadu a naložiac ho na vozík zaviezol ho do jeho cely; no keď z pominuvšieho vytrženia prišiel k sebe, poznal, čo s ním učinilo milosrdenstvo božie, priznal sa spomenutému učeníkovi svojmu Benediktovi — ktorý mi toto rozprával — a — prísahou ho zaviazal, aby o tom do jeho smrti nikomu nič nepovedal. Po dennej práci doprial telu taký odpočinok, že ho skôr možno nazvať trýznením a trápením ako odpočinkom. Haluzí zbavený dubový klát totiž ohradil plotom a cez tento plot zo všetkých strán povrážal ostré tŕstie. Sám sediac na kláte ako na sedadle na osvieženie tela užil takú polohu, že keď jeho telo, premožené spánkom, sa naklonilo na ktorúkoľvek stranu, ostrým tŕstím poranené bolestivo precitlo. Okrem toho kládol si na hlavu drevenú korunu, na ktorú zo štyroch strán vešal štyri kamene, aby keď sa ospalá hlava naklonila na ktorúkoľvek stranu, udrela sa o kameň.
Maurus – Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi
Jar nastala. Lúče slnka otepleli; zem zohriata vydáva paru a vôňu. Povetrie klzké, sťaby hladkalo, a plné sviežosti. Tráva na lúkach tisne sa von, vŕby a rakyty začínajú pučiť pri potokoch. Všetko budí sa k životu a hýbe sa k činu. Ľud chvatom berie sa do jarných prác. Cez zimu oddychoval každý, zaležané údy žiadajú sa na čerstvé
povetrie – do poľa. Tváre omaľujú sa v slnci na červeno, oči prijmú svit bystrý a smelý. Iba u Ťapákov chlapi postávajú po dvore a nemôžu striasť zo seba lieň. Nemôžu sa nahútať, či ísť začať dnes
oračku, či nie. Role síce túžia už za pluhom, – no nie je piatok, ale streda. U Ťapákov však odjakživa nezačínali práce v iný deň.B. S. Timrava – Ťapákovci
Pán […] 11 pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov. 12 Mladší z nich povedal otcovi: „Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.“ A on im rozdelil majetok.
13 O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. 14 Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. 15 Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. 16 I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. 17 Vstúpil teda do seba a povedal si: „Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. 18 Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. 19 Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.“
20 I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. 21 Syn mu povedal: „Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom.“ 22 Ale otec povedal svojim sluhom: „Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! 23 Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, 24 lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“ A začali hodovať.
25 Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. 26 Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. 27 Ten mu povedal: „Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.“ 28 On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. 29 Ale on odpovedal otcovi: „Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. 30 No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.“ 31 On mu na to povedal: „Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. 32 Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“Podobenstvo o márnotratnom synovi
V dávnych časoch vládol na Bratislavskom hrade knieža. V krajine vtedy žil aj trojhlavý drak, ktorý pustošil svoje okolie. Nenašiel sa žiaden junák, ktorý by sa vybral bojovať proti nemu, aj keď knieža vyhlásil, že mu dá za ženu jednu z dcér. Jedného dňa sa vybral za drakom starý pustovník, aby sa s ním porozprával, prečo tak pustoší
krajinu. Drak mu povedal, že ak mu ľudia vždy na jar, keď sa hladný prebúdza, pripravia jednu dievčinu, dá im pokoj. Pustovník to oznámil kniežaťu. Každý rok potom hádzali žreb, na ktoré dievča padol, to muselo ísť k drakovi. Pustovník vždy vyryl meno každého dievčaťa do kameňa. Keď tam už bolo 11 mien, prišiel rad na kniežaciu dcéru Dúbravku.Prečo je mesto Svätý Jur pri Bratislave (úryvok)
Do banky pomaly otvárali sa ťažké dvere; ako keby sa dieťa bolo borilo s nimi. Podobne ťažko, dva razy sa v nich otočiac, vošla plachtičkou prihodená žena. V ruke šatôčka, okrútená okolo čohosi, na spôsob, ako okrúcajú naše ženičky modlitebné knižky.
„Dobrý deň vinšujem,“ povedala tichým, bojazlivým hlasom; zarazene pozrela po veľkej učtárni a neisto poberala sa k môjmu účtovníckemu stolíku.
„Dobrý deň, mamka Pôstková! Vitajte! Čože ste nám doniesli?“, prihováram sa jej a idem v ústrety.
Ona vykrúcala zo šatôčky papier.
„Sem dajte,“ volá denný povereník, vidiac, že zo šatôčky vykrútila zmenku.
Ten volá, ja beriem z ruky a ona neviem kam a hovorí, že „ešte nie je vyrobená“, to jest suma nie položená.
„Sadnite si a povedzte, na koľko vám ju vyrobiť?“ ponúkam a spytujem sa jej.
„Len tak, prosím ponížene,“ hovorí, akoby hriešne slovo šla vypustiť z úst, „ako bolo, na tri koruny. Nepredala som chlebíka, aj na dlžôbku pobrali,“ — utiera si šatôčkou ústa.
Jozef Gregor Tajovský: Mamka Pôstková
„Najstaršie prasiatko sa rozhodlo postaviť svoj dom z tehál. Najmladšie prasiatko, ktoré bolo veľmi lenivé, sa ho rozhodlo postaviť zo slamy. Prostredné prasiatko svoj domček stavalo z dreva. Ale keď videlo, že mladšie prasiatko svoj dom už dokončilo, povedalo:
„Počkaj! Poskladám ešte tieto štyri dosky a pôjdem sa s tebou hrať.“Na druhý deň ich vlk znovu špehoval. Začal naháňať najmladšie prasiatko, ktoré bežalo a bežalo, až pokým sa mu nepodarilo ukryť vo svojom dome zo slamy.“
O troch prasiatkach (úryvok)
Sú literárne druhy a žánre teraz zrozumiteľnejšie? Daj o tomto článku vedieť aj svojim kamošom a kamoškám. 🙂
Pokiaľ máš však pocit, že potrebuješ pomôcť, neváhaj sa na nás obrátiť. Pomáhame aj online.
Mgr. Kvetoslava Žitná (riaditeľka)
Fraňa Mojtu 18 (budova Mediahaus, prízemie), 949 01 Nitra
0905 222 644
Andrea Venényová (riaditeľka)
Krajinská cesta 3 (budova Stavomontu), 921 01 Piešťany
0903 746 612
Lucia Karovičová (riaditeľka)
Šafárikova 183/47, Senec 90301
0908 738 644
Bc. Lenka Gawronová (lektorka)
Hasičská č.2 (Meštiansky dom), Trenčín
0911 777 037
Mgr. Monika Závodná (riaditeľka)
Hlavná 6/11 , 917 01 Trnava
0905 763 422
Lenka Balážová (riaditeľka)
V.P. Tótha 17, 960 01, Zvolen, II. poschodie
0918 606 000