UČÍME SA NA MATURITU: Literárne druhy a žánre – epika (1. časť)

BLOG epika literárne žánre

Pokračujeme v objasňovaní literárnych druhov a ich žánrov – v predchádzajúcom článku sme sa venovali lyrike. V dnešnom článku objasníme pojem epika a ukážeme si, aké žánre patria pod tento literárny druh.

Ako sa ich naučiť?

Prečítaj si definíciu.
Prečítaj si príklad.
Pokiaľ ti príklad nestačí, pozri na internete viac príkladov.
Vytvor vlastné krátke dielo v tom konkrétnom žánri, ktorý sa učíš.

Epika

Epika je literárny druh, ktorý má dej a vystupujú v ňom postavy. V niektorých žánroch epiky sa postavy vyvíjajú – to znamená, že rastú nielen fyzicky (z detí sa stávajú dospelí), ale aj psychicky (dospieva aj v názoroch a správaní). Väčšinou je epika písaná v próze, ale je možné nájsť aj epiku písanú vo veršoch (hlavne v staršej literatúre).

Aforizmus

krátka, stručná, vtipná myšlienka
Najznámejší slovenský autor aforizmov je Tomáš Janovic
„Láska je jediná choroba, ktorú sme ochotní vyležať.“ Tomáš Janovic

Anekdota

tiež krátky žáner, avšak dlhý ako aforizmus.
Krátke rozprávanie vtipnej príhody, dnes väčšinou splýva s vtipom.
Výrazná pointa, na ktorej sa poslucháč/čitateľ zasmeje.
Využíva satiru alebo iróniu, taktiež aj dvojzmyselnosť slov.
Často sa viaže na isté kultúrne, politické alebo spoločenské kontexty, čo býva často ťažiskové pre pochopenie vtipu/anekdoty.
„Žena hovorí mužovi:
– Idem na 5 minút k susedke. A hlavne nezabudni každú polhodinu pomiešať guláš!“ Anonym

Báj

nazývaná aj mýtus.
Najstarší epický útvar.
V báji vystupujú ľudia spolu s bohmi, polobohmi a inými mýtickými bytosťami (titani).
Ich tematikou môže byť vznik sveta (kozmologické báje), vznik rodov, národov a rastlín (etiologické báje), vznik predmetov, objavov (historicko-kultúrne báje), alebo môžu opisovať hrdinské činy a vlastnosti hrdinov (hrdinské).
Najznámejšie sú rímske, grécke a egyptské báje.
„V gréckom kraji nazývanom Trácia, žil pred dávnymi rokmi slávny pevec Orfeus. Hrával na lýre a vedel k tomu tak krásne spievať, že jeho spevu nik neodolal. Aj vtáky zmĺkli a načúvali jeho piesňam a zvieratá opúšťali les a tiahli za ním. Vlk bežal popri barančekovi, líška so zajacom, a nikto nikomu neublížil. Aj hady vyliezali z dier a načúvali a kamene uhýbali spievajúcemu Orfeovi z cesty. Rieky na jeho spev ostávali stáť a ryby sa vynárali nad hladinu, aby lepšie počuli pieseň.
Ľudia ho načúvali, smiali sa i plakali, podľa toho, aký bol jeho spev. Zabúdali na starosti a museli robiť to, čo chcela jeho pieseň. Na miesta a na hostiny, kde Orfeus spieval, prichádzali aj bohovia. Zostupovali po Mliečnej ceste na zem za jeho hlasom.“ Orfeus

Bájka

môže byť veršovaná alebo neveršovaná.
Väčšinou v nej vystupujú zvieratá, prostredníctvom ktorých je poukázané na zlé ľudské vlastnosti.
Má didaktický charakter – jej cieľom je čitateľa niečo naučiť, vychovať ho.
Na konci býva mravné poučenie.
Najznámejším zberateľom bájok je Ezop
„Líška sa potulovala po lese a márne hľadala čosi pod zub. Deň uplynul a ona zostala hladná. Jej srdce túžilo po kúsku syra. Práve zastala pred stromom, na ktorom sedela vrana a v zobáku držala krásny kus syra. Líška si oblizla pysk a napadlo ju, že ten syr musí dostať. Začala sa vrane zaliečať: „Vrana vranička, aká si len krásna, máš také jemné perie, krásny a mocný zobák a keby si tak mala aj taký krásny hlas aká si sama krásna…“ Vrane to veľmi zalichotilo, otvorila zobák a hlasno zakrákala, aby líške ukázala, že aj hlas má krásny. V tej chvíli jej syr vypadol a líška ho schmatla a so smiechom zjedla.
POUČENIE: Dávaj si pozor na falošné lichotenie.“ Ezopove bájky – O líške a vrane

Balada

lyrickoepická báseň.
Má pochmúrny dej, končí sa tragicky.
V ľudovom type balady je smrť spôsobená nadprirodzenou bytosťou (J. Botto: Žltá ľalia), v sociálnej balade smrť spôsobí zlá sociálna situácia alebo iný človek (M. Rázus: Matka)
V baladách je často prítomná gradácia (dej sa stupňuje), môžu tam byť aj znaky rozprávky (nadprirodzené bytosti, personifikácia, opakujúce sa čísla)
Príklady sú priveľmi dlhé, preto odporúčame prečítať si Zuzanku Hraškovie, Išli hudci horou alebo Matku

Epos

rozsiahly epický útvar, spoju s bájou najstarší literárny žáner.
V súčasnosti sa už nepíše.
Dej eposu autor vedome spomaľuje digresiami (odbočeniami) alebo epizódami (vsuvkami).
Dej nie je tak rýchly ako v balade, môže trvať aj 10 rokov.
V úvode je prítomná propozícia (autor niekoľkými veršami naznačí dej) a invokácia (autor vyzýva múzy umenia, aby mu pomohli v tvorbe).
Dejová línia je in medias res – rozprávanie je bez úvodu, začína sa priamo v hlavnom deji.
„Tak stvořili velcí bozi Gilgameše:

vysoká jedenáct loktů postava jeho byla,

a devět pídí v šíři měřila prsa jeho

a tři pídě dlouhé bylo jeho mužství.

Ze dvou třetin bůh a člověk z jedné, tvar jeho těla božský původ jeví,

neb božská matka zkrášlila postavu jeho.“

Epos o Gilgamešovi

Kronika

stredoveký epický útvar.
Chronologicky rozpráva priebeh istej udalosti.
Málo kroník je skutočne hodnoverných, väčšinou kronikári upravovali priebeh udalostí v prospech kráľa.
Prvým kráľom Skýtie bol Magog, syn Jafetov, a onen národ sa podľa Magoga nazýval Moger – Maďar. Z jeho potomstva vzišiel aj najslávnejší a najsilnejší kráľ Atila, ktorý v roku vtelenia pána 451, vyraziac so silným vojskom zo skýtskej krajiny, prišiel do Panónie. A keď odtiaľ vyhnal Rimanov, získal tam vládu a za kráľovské sídlo si ustanovil miesto pri Dunaji nad teplými vodami. Po dlhom čase vzišiel z potomstva kráľa Magoga Ugek, otec kniežaťa Álmoša, od ktorého si odvodzujú pôvod uhorskí králi a kniežatá.Anonymova kronik a

Sú literárne druhy a žánre teraz zrozumiteľnejšie? Daj o tomto článku vedieť aj svojim kamošom a kamoškám. 🙂

Pokiaľ máš však pocit, že potrebuješ pomôcť, neváhaj sa na nás obrátiť. Pomáhame aj online.

Objednať sa