Ako sa začal náš problém s učením.

BLOG

Naša dcéra Tánička bola do svojich 6 rokov šťastné, štebotavé, obľúbené, šikovné dievčatko a mnohí ju nenazvali inak než Slniečko. Nielenže má dlhé žiarivo blond vlásky, ale hlavne sa stále usmievala a kadiaľ chodila, tam mala kamarátov – či deti, ale aj dospelých.

A potom prišla vytúžená škola.

Nevedela sa dočkať, kedy tam už bude chodiť. Prvé týždne sme s radosťou riešili drobné školské nezdary. Keď to však trvalo mesiace a nielenže sa to nezlepšovalo, ale naopak zhoršovalo, príprava do školy nám trvala stále dlhšie, začala som intenzívne hľadať nápravu.

Samozrejme prvú cestu spolupráce som hľadala v škole, s triednou učiteľkou. Žiaľ, nepochodila som. Pani učiteľka mala svoj názor a ten nič a nikto nemohol zmeniť. Nechcem hádzať všetkých do jedného vreca, lebo je mnoho učiteľov a učiteliek s veľkým U, ale žiaľ toto nebol prípad našej školy.

Je to o ľuďoch a kde nie je vôľa, nie je ani cesta .

Snažili sme sa doma robiť všetko, čo bolo v našich silách a vedomostiach, no nestačilo to na spĺňanie učiteľkiných kritérií, a tak Tánička chodila zo školy stále viac smutná a zmätená. Prejavovalo sa to najmä nechuťou čítať a písať. Priateľstvá detí ju ešte stále pozitívne ladili, ale tie neúspechy z vyžadovaných výkonov ju demotivovali.

Vyhľadali sme pomoc.

V pedagogicko-psychologickej poradni jej diagnostikovali poruchu pozornosti a silnú dyslexiu.

Ani toto nebol pre učiteľku a ani riaditeľku dôvod, aby prehodnotili svoj prístup k Táničke. Len s pomocou špeciálnej pedagogičky sme robili drobné pokroky, za ktoré sme my rodičia boli veľmi vďační. Doma sme vyrábali pomôcky, uplatňovali odporučené postupy.

No nestačilo to na požadovaný výkon v škole, a tak sa začali nabaľovať druhotné problémy – bolesti brucha, vysmievanie, nechuť do učenia a školy vôbec …

Samozrejme som hľadala pomoc, kde sa dalo a skúšali sme rôzne rady z kníh aj študovaných priateľov a známych.

O Študijnom centre BASIC som sa dozvedela z letáčiku, ktorý ma neuveriteľne zaujal, lebo mi čítal z duše. Hovorilo sa tam o pomoci deťom, ktoré sa nedokážu sústrediť, ktoré ťažko čítajú, dlho sa učia a sú z toho unavené. To som poznala až príliš dobre. Dennodenne som to prežívala s našou milovanou 9-ročnou dcérou Táničkou.

Okamžite som zavolala na uvedené telefónne číslo a dohodla si prvú hodinu.

Pokračovanie nájdete v ďalšom článku.

Máte podobné problémy s učením? Napíšte nám.